Katuška

nechala si ich
nech plynú voľne
veľké slová z prázdnej duše
kde už ani lístie nešumí
a kde vodopád zrazu padá nahor

zaplakali slová
tušiac
že nedokážu vyjadriť ten žiaľ
čo dušu vyprahol
čo vysušil každú myšlienku
na radosť

beznádej...smútok...

vieš čo sa deje
no aj tak nechápeš
a skrývaš sa za slová
ktoré ťa majú odhaliť

načo?

načo zbytočne tráviť čas
mlátením čiernych slov na biely podklad
keď nikto nezomrel
a ani v tvojej duši nie

ešte dlho si tam bude hovieť
a bude mu fajn
a vôbec mu nebude tesno
lebo tam bude sám

netušiac,
že tam vôbec je
nenávidený
nehodný myšlienky naňho
ktorá ťa aj tak neopúšťa...